Preskočiť na obsah

Démodokos (pevec Alkinoa)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Démodokos hrá na lýre a spieva a dojatý Odyseus si zakrýva tvár, autor:Francesco Hayez (múzeum a národná galéria Capodimonte, 1814 – 1815)

Démodokos (starogr. ΔημόδoκοςDémodokos, lat. Demodocus) je v gréckej mytológii slepý pevec na dvore fajáckeho kráľa Alkinoa.[1][2]

Ithacký kráľ Odyseus na svojej ceste z trójskej vojny do vlasti prežil mnohé nebezpečné dobrodružstvá a nepríjemnosti. Keď bol raz prenasledovaný bohom Poseidónom, v rozbúrených morských vlnách z posledných síl priplával k brehom ostrova Fajákov. Fajácky kráľ Alkinoos ho bez toho, že by sa spýtal na jeho meno, priviedol do kráľovského paláca a usporiadal na jeho počesť hostinu.[3] Pri hostine ich potom bavil svojim spevom slepý pevec Démodokos.[1][2]

Spoločnosť s obdivom počúvala krásnu pieseň o udalostiach trójskej vojny, ktorej dej Démodokos líčil tak verne a presvedčivo, akoby sám bol jej účastníkom.[4] Ich neznámy hosť si pritom ukrýval svoju tvár, aby nebolo vidieť jeho dojatie.[5][2]

Jeho slzy však neušli pozornosti kráľa Alkinoa a keď sa následne z Odyseových rečí presvedčil, že má pred sebou slávneho hrdinu trójskej vojny, bohato ho obdaroval a vystrojil mu loď, ktorá ho doviezla do vlasti.[3]

Antický svet videl v Démodokovi Homérov autoportrét. Presvedčil ich o tom najmä ôsmy spev Odysee, v ktorom Homér predstavuje Démodoka ako „miláčika Múzy, čo dobro mu dala so zlom: síce zbavila ho zraku, ale spev mu dáva sladký."[4][2]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Homér, Odysea, 8,15-46.
  2. a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 109.
  3. a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 42.
  4. a b Homér, Odysea, 8,62-83.
  5. Homér, Odysea, 8,83-104.